•  

Kalendár zvozu odpadu

História

Bohdanovce boli osídlené už v rôznych dobách predhistorických, našlo sa tu aj sídlisko z doby staroslovanskej. Miesto tejto obce bolo v minulosti mimoriade výhodné, pretože sa nachádza priamo pod Slanským priesmykom, čo bolo dobré prepojenie s južným Zemplínom. Slovanské nálezisko podľa historika Branislava Varsika svedčí o tom, že názov Bohdanovce je slovanského pôvodu. Meno dediny neskôr prevzali prichádzajúci Maďari.

Je možné, že k Bohdanovciam sa vzťahuje aj zápis vo varadínskom registri z roku 1220, kde sa uvádza meno Chepanus de villa Bogdan. Tento muž pred zemplínskym kuriálnym komesom Olodarom obdvinil istého Petra. V Zemplíne sa dedina Bohdanovce (maďarsky Bogdány) nevyskytuje, najbližšia obec tohto mena je práve v terajšom okrese Košice-okolie. Je však možné, že listina hovorí aj o Šarišských Bohdanovciach, čo je tiež stará dedina, alebo o obci Nyir-Bogdány z niekdajšej Sabolčskej stolice.

Najstarší historicky istý doklad o Bohdanovciach poznáme z roku 1335, keď kráľ Karol Róbert dal Viliamovi Drugethovi majetky po zomretom Dominikovi, synovi Lacka z Nádošťu, čiže z obce so súčasným menom Trstenné pri Hornáde, ktorý zomrel bez potomkov. Medzi uvedenými majetkami sa nachádza aj obec Bohdanovce.

Niektoré záznamy datujú prvú písomnú zmienku o obci do roku 1299. Historik Branislav Varsik tento údaj označuje za nesprávny. To pretože sa tak stalo na základe práce historika Györffyho, ktorý nesprávne stotožnil Šarišské Bohdanovce (villa Bokdan) s týmito Bohdanovcami. Uvádzaná listina z roku 1299 sa vzťahuje na šarišskú obec, ktorá patrila k hradu Makovica.

Ďalšiu písomnú zmienku o Bohdanovciach poznáme z roku 1337. Išlo o opis hraníc niekdajšej obce Garbovce.

V roku 1415 kráľ Žigmund dal Bohdanovce v Abaujskej stolici bánovi Petrovi Cudarovi z Olnódu a jeho bratovi Štefanovi. Spolu s touto dedinou získali aj veľké množstvo ďalších majetkov, ktoré od roku 1335 patrili Viliamovi Drugethovi po Dominikovi, synovi Lacka z Nádošťu, čo bola nádošťstvká vetva rodu Aba.

Bratia Cudarovci boli však do majetkov uvedený až v roku 1416. O jedenásť rokov neskôr sa konal portálny súpis Abaujskej stolice. Vtedy vdova Jakuba Cudara vlasnila v Bohdanovciach 16 port, čiže usadlostí, Juraj, syn Mateja, vlastnil 5 port. Ak na každú portu počítame aspoň 5 obyvateľov, Bohdanovce mali v tom čase minimálne 105 obyvateľov.

Ďalší portálny súpis poznáme až z roku 1553. Vtedy však bolo v Bohdanovcach len 3 a 1/2 porty, ktoré vlastnil Peter Ceczey. Desiatkový register obilním z roku 1565 udáva, že Bohdanovciach žilo 12 poddaných sedliakov a traja želiari. Ich priezviská boli prevažne maďarského a neistého pôvodu. Z toho možno dedukovať, že v dedine sa v tom čase rozprávalo prevažne po maďarsky. Toto národnostné zloženie doplňuje fakt, že na prelone 16. a 17. storočia tu žili kalvíni, ktorí mali v niekdajších garbovciach maďarských kňazov.

Bohdanovce sa začiatkom 18. storočia takmer vyľudnili. V roku 1715 tu žili len štyria poddaní, v roku 1720 sedem poddaných. Potom nastal prílev nového obyvateľstva. Bola to ešte stále prevažne maďarská dedina, v ktorej postupne narastala slovenská menšina. To potvrdzuje aj konskripcia cirkví a vierovyznaní z roku 1746. V tom čase v Bohdanovciach žilo 72 kalvínov, 8 rím. katolíkov, 1 gr. katolík a 46 detí. Celkovo 127 obyvateľov. Aj lexikón z roku 1773 uvádza, že sa tu hovorilo prevažne maďarsky. Počet slovensky hovoriacich obyvateľov sa v dôsledku ich nového prílevu zvyšoval. Ešte v roku 1851 Fenyés uvádza, že Bohdanovce sú maďarsko-slovenská dedina, ktorá má 93 rím. katolíkov, 106 kalvínov a 90 židov. Pri maďarskom sčítaní ľudu roku 1900 tu však vysoko prevažovali Slováci a dedina bola s Garbovcami spojená do jednej obce.

Genéza názvu:

1335/1339 - poss. Bogdam, Bogdan
1337/1437/1558 - villa. Bogdan, terra seu possessio Boogdann
1375 - poss.Bogdan
1415 - poss. Bagdan
1416 - poss. Bogdan
1427 - poss. Bogdan
1440 - poss. Bogdan
1468 - poss. Bogdan
1477 - poss. Bagdan... in Abawywariensi
1493 - poss. Bogdan in com. Abawyw., poss. Bogdan 
1565 - poss. Bogdan 
1773 - slovensky: Bogdanowcse , nemecky: Bogdanowetz, maďarsky: Bogdány
1808 - slovensky: Bogdánowce vel Bohdánovce
1851 - slovensky: Bogdanowce, maďarsky: Bogdány
1903 - slovensky: Bohdanovec, maďarsky: Garbóczbogdány (spojené dediny)

Pôvod názvu obce historik Branislav Varsik odvádza od slovanského osobného mena Bogdan, ktoré vzniklo od základného slova bog. Osobné meno Bogdan poznáme z Poľska už z 12. storočia. Slovanské meno obce Maďari prevzali a pomaďarčili. V stredoveku bola v obci pretrhnutá kontinuita osídlenia slovanským obyvateľstvom, avšak v Šarišských Bohdanovciach tomu tak neblo, čo možno prispelo k opätovnému prevzatiu pôvodného starého názvu, avšak už podľa modernejšej slovenčiny, v ktorej pri význame daného výrau bolo "g" nahradené písmenom "h".

Článok prebraný zo stránky www.cassovia.sk

SamosprávaOnline.sk

esmao.sk

esmao.sk

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 13:00 - 15:30
Utorok: nestránkový deň
Streda: 07:30 - 12:00 13:00 - 18:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:30 - 12:30

Fotogaléria

Kalendár